Radosť - smútok
5. října 2011 v 19:58 | Mirec
Je to pocit, ktorý sa nenahradzuje.Je to niečo, čo prináša úsmev, šťastie, teplo a lásku.
Je to všetko to, čo je okolo nás, a my si to ani neuvedomujeme, že aké je pekné žiť, mať uši, počuť hudbu a sladké slová, aké je úžasné mať oči, vidieť seba, teba a iných, je fantastické mať ústa, rozprávať, spievať, kričať, aké je dobré mať ruky, nohy.Chodiť bosí a dotýkať sa toho, koho miluješ.Je to radosť, ku ktorému potrebuješ iba optimizmus a osvetlenú dušu.Mať rodinu, priateľov, a to čo všetko potrebujem, ale ani si neuvedomujem, že iní to nemajú. Úsmev, jemné slová, citlivé dotyky, krásna myseľ a dobro, to všetko prináša šťastie, to všetko nás oslobodzuje a obohacuje.Každý náš krok smeruje niekam, to všetko závisí od nás ako sa správať, ako žiť a ako cítiť.Netreba sa báť, musíme si pomáhať, chápať, radovať sa z maličkostí a byť stále pripravení na pesimizmus.Treba sa usmievať, seba samého podporovať, nemôžme utiecť, a skrývať sa, musíme reagovať a ľúbiť.To všetko dobré, čo my, ľudia, máme v sebe, to pekné, úžasné sa neprejaví.A tak sa radosť nerozvíja a neprospieva.Duša sa pomaly zatmieva, napadajú nás zlé myšlienky, ovládajú nás škaredé pocity, cítime sa vinní, zlí a nečistí.A tak sa začína smútok, čo prináša plač, hádku, zlosť, mráz a tmu..Je to antitéza krásnej originálnej radosti, je to, to, čo nás často ovláda a niekedy aj bezdôvodne.Proti tomu treba bojovať a smútku sa treba predchádzať, totiž my sa nemáme smútiť ale my sa musíme radovať, bohužiaľ máme iba jeden život ale treba si ho vychutnať